Úvaha

Občania Slovenskej republiky.

Ak dovolíte, tak Vám teraz napíšem moju úvahu, nad ktorou už dlhšie rozmýšľam.

To ako bojujeme so systémom mi pripomína ako keď revolučný odboj by bolo auto. A máme viacero šoférov, viacero navigátorov, viacero mechanikov. Šoféri sa medzi sebou hádajú, lebo každý chce šoférovať, hádajú sa medzi sebou navigátori, lebo každý si myslí, že jeho trasa je tá najlepšia, hádajú sa mechanici, lebo každý má iný názor, čo treba opraviť, aby auto išlo. Potom je asi tisíc ľudí, ktorí sú ochotní potisnúť pokazené auto a nechcú byť ani šoféri, ani navigátori, ani mechanici. Ale napríklad ho treba vytisnúť na kopec a za kopcom je cieľ. Na to, aby sme ho vytisli, je treba, aby naraz tlačilo 10 ľudí. Ale z tých tisíc, príde 8 ľudí prvý deň, 7 druhý deň, 9 tretí deň. Potom príde 11, ale tlačia len tak, aby sa nepovedalo. Potom príde 50 ľudí, ale 35 tlačí zo zadu a 15 spredu, lebo nejaký navigátor povedal, že treba cúvnuť. Jeden povie, že treba naštartovať, druhý, že treba nechať motor vypnutý a nechať sa tlačiť. Jeden mechanik súhlasí, druhý nie. Jeden navigátor povie, že stačí prejsť cez kopec a potom už pôjdeme len z kopca, druhý, že sa treba vrátiť a je iná cesta, síce dlhšia, ale je po rovine a stačí keď budú naraz tlačiť šiesti. Ale 20 ľudí kričí, že potlačia a vytlačia na kopec, ale keď to treba reálne urobiť, tak sa vyhovoria, že zrovna v dohodnutom čase nemôžu. A takto to ide dookola. A ten čo je za tým kopcom v cieli sa smeje akí sme hlúpi a vie, že keď to bude tak naďalej, tak si môže robiť čo chce a do kedy chce. Alebo si myslíte, že je to inak??? Mám riešenie, lebo nemám rád demagógiu, ale konštruktívny dialóg. Ale s kým to môžem prebrať? S tými, ktorí ma osočujete? Alebo si myslíte, že tými urážkami niekomu pomáhate??? Áno! Pomáhate! Ale verte mi, že ani mne nie a ani vám!!! V tom fakt nevidím zmysel a preto už ani nereagujem na hlúpe komentáre. Našťastie pár je aj rozumných, ale to je na akýkoľvek plán málo.