O mne …

Vážení občania.

Nie čo o mne veľmi stručne pred revolučnými časmi :

Narodil som sa 3.6.1980 v Hnúšti – Likier. Teda mám 40 rokov ku dnešnému dňu. Moja rodná obec a aj miesto kde mám trvalý pobyt a kde som vyrastal je Kokava nad Rimavicou.

Som Slovák a zatiaľ viem len po slovensky. Mám jednu staršiu sestru. Otec mi žiaľ minulý rok zomrel. Mama, ktorá má 70 rokov musí chodiť do práce a aj dnes je pri Žarnovici v práci. Robí opatrovateľku jednej pani, ktorá má vyše 90 rokov.

Mám 3 detičky : Janka 17 rokov, Erika 16 rokov, Peťko 13 rokov.

Som rozvedený, ale s deťmi mám super vzťahy a s bývalou manželkou dobrý vzťah. ( Rozvedený som, lebo som podal o rozvod, lebo som sa …….. do inej. To je dlhý príbeh. Raz vydám o tom knihu. )

Nepijem, nefajčím, nedrohujem, neužívam žiadne lieky, nehrám hry ani za peniaze a ani inak.

Som elektromontér, vynázeca ( Doma mám 2 vlasrtné výťahy, dvere na automatické otváranie aj v izbách, vonku výťah na pouličný stĺp, auto vybavení ako KID Rider a pod. ) To by bolo na dlho…. 🙂

Myslím si, že som prísny, keď niečo riadim, ale zároveň aj chápavý a snažím sa poučiť z každej situácie. Myslím, že priateľský, ale rád bývam aj sám. Hlavne keď niečo vymýšľam. 🙂

Teraz trošku z časového hľadiska :

1980 Prvý krát uvidel svet.

1980-1989 Relatívne materiálne chudobné, ale pritom krásne detstvo. Preto som bol dosť utiahnutý a nevedel som sa naučiť ani násobilku a ani vybrané slová. Radšej som chodil do lesa stavať bunkre. 🙂 Vybrané slová som sa naučil až keď som skončil strednú školu a potreboval som vedieť pravopis keď som chcel prejsť cez testy na policajta. V tomto čase som nedokázal odbehnúť ani 12 minútový beh. Vždy som šiel časť chôdzou. ( Až na vojne som sa tak rozbehol, že mi nadávali vojaci, keď som bol na rozcvičke na čele celého pluku. Že čo je za ko…a tam vpredu! 🙂 Ale mňa nudilo bežať len tak na mieste, aby sa nepovedalo.

1994-1998 SOU-Elektrotechnické v Banskej Bystrici ( Skončil náhodou s vyznamenaním. ) Tam som našiel kamarátov, ktorí ma zasvätili do tajov elektrotechniky. Škola ma naučila fakt minimum. Teraz dokážem vyrobiť bombu ako nič. Pomaly z čohokoľvek. 🙂 Teda okrem samotnej trhaviny. 🙂 Nie som chemik. 🙂

1999-2001 rok na základnej vojenskej službe v Martine ( 5 raketový pluk ) Vysunutý na 3 mesiace na poddôstojnícku školu do Popradu. Tam ma naučili morzeovku a iné pi…. ) Skončil som ako čatár a neskôr rotný.

2000-2001 SBS v Prahe v CZ ( Vydržal som 3 týždne a skoro umrel od nudy. )

2002-2002 Na páse v automobilke Volkswagen v Devínskej Novej Vsi ( Takmer som spáchal samovraždu. Vydržal som 3 mesiace. Už nikdy viac!)

2002-2007 Štátny policajt. KR PZ Banská Bystrica / Odbor telekomunikácií a informatiky – vysunutý na OR PZ Rimavská Sobota ako spojovací technik ( staral som sa o spojenie ako jediný v celom policajnom okrese. ) Skončil som s hodnosťou poručík. V kolektíve obľúbený ( si myslím ) a odišiel som na vlastnú žiadosť. Zlaté časy, ale malá výplata ( 13 200 Sk )a mal som deti a hypotéku, tak som šiel robiť elektromontéra do Nórska ( Sľubovali 100 000 Sk / mesačne ), ale tam to bol podvod a tak som sa vrátil a robil brigády za 3€ na hodinu ako pomocný elektrikár. Následne si ma všimli pomerne veľké firmy a zobrali ma za zamestnanca.

2009-2010 cca robil ako zamestnanec pre firmu LUMEN SR ( Elektromontážna firma ) Prepustili celú divíziu a tak som si otvoril živnosť

2010 živnostník so zameraním na elektromontáže

2012 Polícia mi dala neoprávnene pokutu za niečo, čo som mal v poriadku. Podal som sťažnosť a keď mi policajt na úrade kontroly povedal že : „Čo ak policajti povedia, že Vám to dali za niečo ine?“ Ja reku, tak hádam sú čestní. A následne o pár dní mi prišlo presne to. Takže tam niekde začal môj boj s týmto systémom aj keď som od mala vedel, že tu niečo nie je v poriadku. Už za socializmu som mal také myšlienky, že treba bojovať so systémom aj keď podľa mňa bol oveľa lepší ako to čo tu máme teraz alebo za filca. 🙂

Viac o tom, čo som urobil preto, aby sa Nám na Slovensku žilo dobre je fakt na dlho a idem na rokovania s revolucionármi, tak sa ospravedlňujem, ale skúsim stručne napísať neskôr. Zatiaľ superstručne :

od roku 2012 keď som náhodou dostal pozvánku na Gorila protest do dnes som toho urobil si myslím pomerne dosť. A keby len 1 percento z toho čo som od roku 2012 do dnes urobil, by urobil každý z Vás, tak by sme sa mali ako v raji. To si myslím. 🙂 A neberte to ako chválenkárstvo ale ako skonštatovanie a keď tu napíšem čo som urobil a keď si napíšete koľko je jedno percento z toho a keď by to 1 percento urobil každý Slovák tak máme plné námestia každý deň a už dávno by sme sa mali veľmi, veľmi dobre. Ale chcem povedať toto :

Vážim si každého jedného občana Slovenskej republiky, ktorý niečo urobil preto, aby sme sa ako občania Slovenskej republiky mali dobre a urobil viac dobrého ako zlého.

Tu dávam video ako som mal protest v Lučenci v roku 2015 :

Nedávno so mnou nakrútil reportáž Marek :

Od 17.12.2020 som trestne stíhaný za to, že som v tento deň počas „Revolúcie“ vyzýval občanov na masívnu účasť. Za toto ma polícia SR zadržala a obvinila z trestného činu podnecovania. Po 4 dňoch zavretého v cele ma spravodlivý sudca Harabin – mladší vyhlásil za nevinného, ale prokurátor sa odvolal a 31.12.2020 krajský súd v Bratislave zrušil toto rozhodnutie sudcu a som naďalej stíhaný a na probačnom dohľade. Mrzí ma, že Ja a ani občania Slovenskej republiky nie sú schopní zmeniť tento totalitný režim.